102
Podľa tabuľky 2.14 hodnoty podnikateľskej aktivity zamestnancov (EEA) umiestňujú
Slovensko na tretie resp. druhé miesto medzi V4 krajinami, avšak v rámci Európy sme pod
priemerom a až v druhej polovici rebríčka participujúcich európskych krajín. Dosiahnutými
hodnotami výrazne - až niekoľkonásobne - zaostávame za najlepším Švédskom (16,2% resp.
13,5%). Na druhej strane sa však Slovensko v rámci globálneho porovnania medzi
participujúcimi krajinami, a takisto aj v rámci našej skupiny, nachádza v prvej polovici
rebríčka. Naša pozícia, pokiaľ ide o podnikateľskú aktivitu zamestnancov v prepočte na
zamestnanca, sa dá charakterizovať ako ešte horšia, než pri uplatnení prepočtu na dospelú
populáciu (tabuľky 2.13 a 2.14).
Z tabuľky 2.13 vyplýva, že v súlade s celosvetovým trendom podnikateľské aktivity
zamestnancov realizované v rámci organizácií, v ktorých pracujú, sú aj na Slovensku
podstatne nižšie ako počiatočná podnikateľská aktivita. Zatiaľ čo počiatočná podnikateľská
aktivita (TEA) dosiahla v roku 2011 na Slovensku hodnotu 14,2%, podnikateľská aktivita
zamestnancov podľa širšej definície (účasť v podnikateľskej aktivite v posledných troch
rokoch) z dospelej populácie predstavovala 3,4% a podľa užšej definície (účasť
v podnikateľskej aktivite v súčasnosti) iba 2,7%. Vzťah medzi podnikateľskou aktivitou
zamestnancov (EEA - v užšom chápaní) a TEA v medzinárodnom porovnaní je vyjadrený na
grafe 2.12. Ako z grafu vyplýva, Slovensko sa zaraďuje medzi krajiny, ktoré majú na
globálnej úrovni relatívne vysokú podnikateľskú aktivitu zamestnancov (EEA) , ako aj
pomerne vysokú počiatočnú podnikateľskú aktivitu (TEA). Autori analýzy
71
však konštatujú,
že na makroúrovni sa EEA a TEA skôr navzájom substituujú ako dopĺňajú, pričom dôležitú
úlohu tu zohráva inštitucionálny rámec podnikania v príslušnej krajine, ako aj štýl
manažovania, ktorý zasa závisí ako od národnej, tak aj firemnej kultúry.
71
Bosma, N. et al. 2011 s. 74