Page 147 - Podnikanie na Slovensku: vysoká aktivita, nízke rozvojové ašpirácie

Basic HTML Version

145
Orientácia na medzinárodné podnikanie sa v modeli GEM meria percentom zákazníkov,
ktorých majú podnikatelia v zahraničí. Za podnikateľov so silnou medzinárodnou orientáciou
sa potom považujú tí, ktorí majú v zahraničí najmenej 25% svojich zákazníkov.
Tabuľka 4.11: Priemerné hodnoty medzinárodnej orientácie podnikateľov v roku 2011
Priemerné hodnoty
Žiadni zákazníci
v zahraničí
Viac ako 25% zákazníkov
v zahraničí
TEA
Etablovan
í
TEA
Etablovaní
svet (54 krajín)
53,1
54,9
15,5
12,6
Európa (26 krajín)
40,7
43,5
19,8
15,4
skupina krajín v štádiu rozvoja založenom na
efektívnosti (24 krajín)
56,8
59,8
14,5
11,5
skupina V4
25,1
35,6
19,4
17,2
Slovensko
29,9
42,3
18,3
15,3
Zdroj: Dáta GEM 2011, vlastné spracovanie autorov
Tabuľka 4.12: Poradie Slovenska v medzinárodnej orientácii podnikateľov v roku 2011
Poradie Slovenska
Žiadni zákazníci
v zahraničí
Viac ako 25% zákazníkov
v zahraničí
TEA
Etablovaní
TEA
Etablovaní
vo svete (54 krajín)
45.
35.
17.
19.
v Európe (26 krajín)
20.
12.
14.
11.
v skupine krajín v štádiu rozvoja založenom na
efektívnosti (24 krajín)
21.
17.
8.
9.
v skupine V4
2.
1.
3.
3.
Zdroj: Dáta GEM 2011, vlastné spracovanie autorov
Ako vyplýva z tabuľky 4.10, len 18,3% počiatočných podnikateľov na Slovensku
udáva, že má aspoň 25% zákazníkov v zahraničí (teda sa vyznačujú silnou medzinárodnou
orientáciou), a zároveň 29,9% udáva, že v zahraničí nemá žiadnych zákazníkov. Opäť v tomto
prípade môžeme sledovať mierny pozitívny posun a väčšiu orientáciu na zahraničné trhy
oproti etablovaným podnikateľom, z ktorých sa silnou medzinárodnou orientáciou vyznačuje
len 15,3%, pričom až 42,3% z nich nemá v zahraničí žiadnych zákazníkov.
Z porovnania uvedeného v tabuľkách 4.11 a 4.12 vyplýva, že v podiele počiatočných
a etablovaných podnikateľov so silnou medzinárodnou orientáciou Slovensko dosahuje síce
nadpriemerné výsledky z hľadiska porovnania so svetom (17 resp. 19 z 54 krajín) a krajinami,
ktorých rozvoj je založený na efektívnosti (8. resp. 9. miesto z 24 krajín), avšak podpriemerné
výsledky medzi krajinami Európy (14. resp. 11. miesto z 26 krajín), ako aj medzi krajinami
V4 (v oboch prípadoch 3. miesto), ktoré sa všeobecne považujú za naše benchmarky.