Basic HTML Version
84
spoločenskej klíme a podnikateľskému prostrediu. S týmto prvým vysvetľujúcim faktorom,
ako už bolo uvedené, bezprostredne súvisí
zamestnanosť
. Z prieskumov a skúseností iných
krajín vyplýva, že ak v krajine je dostatok príležitostí zamestnať sa vo veľkých organizáciách,
zvyčajne klesá nezávislá podnikateľská aktivita (a teda i celková počiatočná podnikateľská
aktivita), a jej výkon sa presúva do týchto zamestnávateľských organizácií. Podnikateľská
aktivita sa tým stáva závislou a realizuje sa v rámci veľkých spoločností. Toto je evidentné
i zo špecifického výskumu GEM, ktorý bol v roku 2011 zameraný na výskum podnikania
v rámci zamestnávateľských organizácií (bližšie viď časť 1.4.4 a 2.3), a ktorý vysvetľuje
pokles počiatočnej podnikateľskej aktivity vo vyspelých krajinách a nárast závislého
podnikania v rámci zamestnania. S vysvetľujúcim faktorom zamestnanosť úzko súvisí aj
motivácia na podnikanie
, ktorú analyzujeme v ďalšej časti tejto kapitoly. Ďalším
vysvetľujúcim faktorom vysokej počiatočnej podnikateľskej aktivity na Slovensku môže byť
aj tzv.
„umelé
podnikanie“
. To zvyčajne vzniká keď zamestnávatelia majú vyššie náklady
práce a zároveň legislatíva vytvára priestor v rámci určitých odborov činnosti zamestnať napr.
živnostníkov, čím sa zamestnávateľom znížia ich náklady práce, avšak títo živnostníci sú
v pozícii podnikateľov iba „umelo“. Za iný faktor môžeme považovať
„reštart“ podnikania
,
teda znovu začatie podnikania u tých podnikateľov, ktorí v minulosti či už prerušili alebo
ukončili podnikanie, avšak vzhľadom na príležitosť alebo nevyhnutnosť sa znova pustia do
rozbehnutia biznisu. Takisto tento faktor podrobnejšie skúmame v ďalšej časti tejto kapitoly.
Motivácia na začatie podnikania
GEM považuje motiváciu na začatie podnikania za jeden z kľúčových faktorov
ovplyvňujúcich počiatočnú podnikateľskú aktivitu. Motiváciu skúma z aspektu
nutnosti
začať podnikať, ktorú definuje ako neexistenciu inej alternatívy, ktorá by poskytla lepšiu
možnosť na prácu. Teda ide akoby o alternatívu k nezamestnanosti. Pri
príležitosti
ako opaku
k nutnosti v tomto výskume špeciálne
analyzujeme iba tú jej časť, ktorá zlepšuje príjem alebo
zvyšuje nezávislosť podnikateľov, ktorí sú vo fáze počiatočnej podnikateľskej aktivity (za
skutočnú príležitosť nie je považovaná príležitosť si príjem len udržať).
Ako z grafu 2.4 vyplýva, pomer medzi takto definovanou nutnosťou a príležitosťou
začať podnikať sa výrazne mení, a to v závislosti od toho, v ktorom štádiu ekonomického
rozvoja sa krajina nachádza. Najmenší rozdiel možno sledovať u krajín, ktoré sú v štádiu
rozvoja založeného na faktoroch. Tento rozdiel sa postupne zvyšuje v prospech príležitosti
v krajinách, ktorých rozvoj je založený na efektívnosti, a najvyšší rozdiel, teda najvyšší podiel